Môj školský výlet

August 25, 2007 at 4:56 pm | In Život | No Comments

Toto neukazujte svojim rodičom. Hrozilo by, že by vás už nikdy nepustili na školský výlet…

Dnes som si zaspomínal na svoj posledný školský výlet. Tento pre mňa nezabudnuteľný výlet sa odohral 1.- 3.6.2007 na Seneckých jazerách a zistil som na nich niekoľko zaujímavých skutočností o mojich spolužiakoch.

V ten piatok nám chvíľu trvalo kým sme náš konečný cieľ objavili. Bolo to samozrejme kúsok od vchodu, no my sme museli dvakrát obísť celé jazero kým sme to zistili. :D

Vybalili sme sa ( pod touto vetou si prosím nemyslite: vzorne sme si naukladali veci do skríň, ale hodenie tašiek na postele ).

3:00 pm

Ktosi zahlásil : „Chlapi idú nakúpiť zásoby!“ Išli sme. Senčania vedia, že istý lacný supermarket je neďaleko. Dievčatá nám napísali asi 10 stránkový zoznam čo chcú, aby sme im kúpili. Pečivo, jogurty, ovocie, minerálky atď.. Ten zoznam sa nám však podarilo stratiť. Kúpili sme teda asi stotisíclitrov alkoholu ( pre nedostatok miesta nebudem vypisovať všetky značky a druhy ) a 5kg klobás. Niektoré slabšie povahy síce protestovali, ale sila kolektívu ich presvedčila, že sme lepšie nakúpiť ani nemohli.

4:00 pm

Chcem sa osprchovať, čo ma však po dôkladnejšom prezretí sprchy prechádza. Sprcha má 75×120 centimetrov. Je oddelená od miestnosti len deravou plachtou a do polky trčí umývadlo. O odtoku radšej pomlčím.

4:49 pm

Rozložili sme náš nákup ( litrov alkoholu bolo presne 85 ). Posadali sme si. Chalani si zapálili cigary ( vibrátory ), baby začali opatrne ( a niektoré menej opatrne ) chlipkať alkáč. To bolo 5 hodín večer.

6:00 pm

Zistili sme, že nemáme rádio.

6:02 pm

Začali sme spievať kohútika jarabého, nepi jano nepi vodu atď..

6:03 pm

Zapájam sa aj ja, hoci nepoznám text.

7:00 pm

Pozerám sa okolo seba. Vidím tu asi polovicu ľudí. Ostatní sú na izbách.

Väčšinou chalan-baba…

7:30 pm

Väčšina sa vrátila, niektoré baby sú aj osprchované. Medzi chalanmi sa rozkríklo, že jedna spolužiačka spí polonahá opitá na 602-ke.

7:35 pm

Na 602-ke sa vystriedala celá mužská časť výletu.

8:00 pm

Otváram poslednú plechovku piva, ktorú som si kúpil. Zábava graduje.

9:00 pm

Ožratý Jožo navrhuje ísť hrať volejbal. Čo na tom, že je tma a nemáme loptu. Ide sa!!!

01:00 am – Sobota

Všetci spíme na volejbalovom ihrisku. Z neďalekého lesíka sa ozývajú divné zvuky. Žeby medveď?

01:10 am

„Divné“ zvuky gradujú. Beriem foťák, idem na prieskum.

01:02 am

Bola to len Kika s Ondrom. Nechcel som ich rušiť tak som sa potichu vrátil na hromádku medzi ostatných.

11:00 am

Zobúdzam sa medzi prvými. Fotia si nás nejakí českí turisti. Rýchlo zobúdzame ostatných.

12:00 am

Ideme na obed.

15:00 pm

Zistili sme, že sa včera vypilo 58 litrov alkoholu. Ostalo nám niekoľko pív, šampus a fľaša vodky.

16:00 pm

Nemáme ani pivá, ani šampus, ani vodku. Sme hladní. Ideme jesť.

19:00 pm

Nakúpili sme 50 litrov alkoholu. Ideme opekať.

08:00 pm – Nedeľa, dnes ideme domov

Zobúdzam sa v cudzej posteli. Vedľa mňa spia dve spolužiačky a kamarát ( oou! ). Nič si zo včerajšku nepamätám.

08:30 am

Kamarát ma uisťuje, že si ku mne ľahol asi polhodinku predtým ako som sa zobudil.

( chvalabohu! )

9:00 am

Hore sú už asi všetci. Balíme veci.

10:00 am

Neviem nájsť kufor, ponožky a trencle mi tiež chýbajú.

10:30 am

Našli sme dve fľaše vodky. Všetci si pripíjame.

11:00 am

Kamarátka u ktorej som spal mi doniesla všetky moje stratené veci.

13:00 pm

Odchod na autobus. Definitívna bodka za výletom. Bolo super. Dve kamarátky mi na rozlúčku dávajú pusu na líce. Vraj by sme si to mohli niekedy zopakovať. Keby som tak vedel čo, myslím si v duchu…

Vysmiaty k zubárke

August 14, 2007 at 2:54 pm | In Život | No Comments

Dnes som bol u zubárky. Namýšľal som si ako my je dobre že sa aspoň ulejem z roboti a posedím si u zubárky. No mýlil som sa. Nechápem ako môže niekto taký pekný ako moja zubárka týrať ľudí vŕtačkami a rôznymi ich nástrojami. Každý kto zažil také niečo ako ja my to potvrdí. No začalo sa to takto:

Ráno som stal na nepríjemnú bolesť v mojej ústnej dutine. Hňeď som sa potešil že neidem do roboti ale do zubárky. No tak som vstal ani som nič nejedol nasadol som na auto a išiel.

Zaparkoval som a rozmýšľal prečo o 8:30 sú na parkovisku toľko áut. Moje myšlienky som nechal keď som vošiel do čakárne. Akože skoro som spadol z nôh. Pochopil som keby tam sedel jeden možno dvaja šťastlivci ako ja ale nie plná čakáreň. a plná je ešte slabé slovo. Keďže som sa ráno nestihol objednať tak som stál, lebo sadnúť si nebolo kde. Stál som asi 2-3hodiny keď sestrička zavolala moje meno.

Celí vysmiaty som vošiel do ambulancie a uvedomil som si ako nenávidím pohľad na kreslo uprostred. No moju náladu to neodradilo. Usmieval som sa a aj zubárke to bolo čudné a vravela že takého šťastného človeka u zubárky ešte nevidela.

Sadol som si a začalo sa to …

Teraz tu sedím a obzerám si novú plombu. Až sa divím že za takúto malú pi*ovinu som vytrpel toľko bolesti.
A teraz rada nakoniec. Keď vás bolí zub, v živote nechodte k zubárke a už vôbec nie k zubárovi. A dúfam že ma nebudete brať vážne.

Ďalšia strana »

Blogujte na WordPress.com. | Theme: Pool by Borja Fernandez.
Entries and comments feeds.