.::Borat Blog::.

Ako milujem tento pohľad. Už ma svrbia oči, no nežmurknem.
Chcem si tento pohľad užiť celí.
Nestáva sa stále aby sa moje oči dívali na slnko,
a už vôbec nie na slnko ktoré o chvíľu vystrieda mesiac.
Krásne slnko ktoré hmýri všetkými farbami,
od jasne žltej po ohnivú červenú.
Slnko ktoré na druhé ráno opäť výde,
slnko s ktorého je teraz žeravý oblúk rozprestierajúci sa na obzore.
Slnko ktoré ľudia majú tak radi,
no nikdy sa naňho priamo nedívajú
Slnko zapadajúce veľmi pomaly,
a zároveň neuveriteľne rýchlo.

Keď sa pozriem von oknom, zvlnená hora dozerá na bielu sídliskovú loptu pobehujúcu po asfaltovom ihrisku. A ty čo vidíš, keď sa pozrieš von oknom?

Zlížem trpkosť z pier, veď pokrytecké ľúbostné vyznania ma obchádzajú. S nohami na žltej stene a tmou na ramenách sa oddávam dialógu. Dorastajúci mesiac už dávno pozná tieto mĺkve rozhovory s hviezdami, v ktorých prezrádzam, ako ma šialená gravitácia ťahá na čerstvý vzduch, kde sa nemôžem udusiť nehybnosťou. Tá zakaždým rozprúdi životnú krv.
Hviezdam môžem predsa povedať i o reštaurátoroch, ktorí na pozadí hudby opravujú skamenelú matku s dieťaťom v náručí. Niekedy by sa zišli aj mne.