.::Borat Blog::.

Keď sa pozriem von oknom, zvlnená hora dozerá na bielu sídliskovú loptu pobehujúcu po asfaltovom ihrisku. A ty čo vidíš, keď sa pozrieš von oknom?

Zlížem trpkosť z pier, veď pokrytecké ľúbostné vyznania ma obchádzajú. S nohami na žltej stene a tmou na ramenách sa oddávam dialógu. Dorastajúci mesiac už dávno pozná tieto mĺkve rozhovory s hviezdami, v ktorých prezrádzam, ako ma šialená gravitácia ťahá na čerstvý vzduch, kde sa nemôžem udusiť nehybnosťou. Tá zakaždým rozprúdi životnú krv.
Hviezdam môžem predsa povedať i o reštaurátoroch, ktorí na pozadí hudby opravujú skamenelú matku s dieťaťom v náručí. Niekedy by sa zišli aj mne.