Zaspaté dni 3
August 7, 2007 at 7:56 popoludnia | In Zaspaté dni | Leave a CommentIdem v služobnom aute po nočných uliciach obrovského mesta keď zrazu začujem chrčanie vysielačky máme nejakých teroristov v starom sklade neďaleko odtiaľto.
Je tu rušno kopu aut stoja pred mohutnou budovou starého skladu ktorí sa už dávno nepoužíva.Kapitán ma poverí ísť tam môžem si zobrať pár ľudí no čo už zavolám na Foxiho prídem k otvorenému kufru policajného auta v ktorom sú pár pušiek.Zoberiem si dvojhlavňovú brokovnicu a pár brokov do vrecka.Kývnem na Foxiho ktorí si na SMG-čko pripevňuje baterku.Pomaly otvorím skladiskové dvere je tam ticho a tma.V jednej ruke mám brokovnicu v druhej baterku pomaly prezeráme miestnosti no nikde nič…ticho a tma.
Ostávajú posledné dvere.Na konci chodby určite musia byť tam.Zatiahnem kľučku dole pritlačím na dvere a nič.Sú zamknuté.Nasadíme si plynové masky vytiahnem zo zadného vrecka kliešte s dvoma železnými tenučkými tyčkami na otváranie zámkov.Odomknem rýchlo otvorím dvere Foxi tam hodí plynový granát.Miestnosť zahalí biely plyn.Nepočuť nejaké zvuky len ticho.Plyn sa rozplynie a a čo to.Aha zasa sen…len sen.
Zaspaté dni 2
August 7, 2007 at 7:54 popoludnia | In Zaspaté dni | Leave a CommentIdem po chode do práce cestou si popíjam poriadne silnú kávičku,aj keď miesto nej by som si dal pivko.Dnes nemôžem byť unavený je môj veľký deň keď ma môžu povýšiť.Je to hračka len tam prídeš ukážeš im pár grafov niečo kecneš a máš to(utešoval som sa)no v skutočnosti to taká hračka nebola.Môj výstup musí byť dokonalí nesmiem urobiť ani jednu malinkú chibu a musím urobiť dojem.Hlavne nesmiem prísť neskoro.Pozriem na hodinky ach chvála bohu ešte 5 minút.No počkaj tie hodinky stoja prečo práve teraz bože čo keď idem neskoro.Nahodil som rýchlejšie tempo a chodba je ešte dlhá vyhodím prázdny kelímok od kávy a nahodím šprint.Bežím po chodbe ako ešte nikdy lebo od toho závisí moja kariéra už som skoro na recepcii.Recepčná na mňa niečo kričí ,čo?”Stávaj” veď stojím no nič nevšímam si ju len bežím ďalej pred dverami sa upravím nahodím úsmev a pomaly otvorím dvere.A je prázdna zavriem oči otvorím ich a som v spálni a nadomnou brat a kričí “stávajNo to bol sen na ktorí nezabudnem.
Blogujte na WordPress.com. | Theme: Pool by Borja Fernandez.
Entries and comments feeds.
