.::Borat Blog::.

Tento príbeh je už vymyslený lebo som si už nevedel spomenúť na ďalšie príbehy. :)

——————————————————————–

Zvoní telefón. Natiahnem za ním ruku. Ruka cestou za telefónom zablúdi k budíku. Pozriem naň. Je pol piatej. Čo ?? Kto môže volať o pol piatej ? Zdvihnem telefón a pomaly si ho priložím k uchu. „Áno?“s telefónu sa ozval tenký hlas„ Bože, Foxi kde pre boha si mal si tu byť pred pol hodinou“ Skúsil som rozmýšľať no ničomu som nerozumel „Kto si a kde som mal byť ?“ ozval sa vzdych a hlas povedal „Veď na letisku to som ja Boro“ Položil som telefón a rozmýšľal. Zrazu ma osvietilo. Dnes sme chceli ísť do Londýna. Vyskočil som z postele. Vytiahol som vak a hádzal tam všetky veci čo som videl, s problémami som ho zavrel a polonahý sa snažil navliecť nohavice. O peť minút som sedel v autobuse smerujúci na letisko a snažil sa rozpomenúť si čo sa včera stalo. Niečo sme popíjali a potom sme išli domov. Nič viac prečo som sa na nič nevedel spomenúť? Niečo sa muselo stať. Ahá, neišli sme domov popíjali sme dlhšie než sme chceli. A dohadovali sa na prázdninách do Londýna. A potom si už nič nepamätám. Asi som zaspal. Autobus zastal. Vystúpil som a hneď si všimol mávajúceho človeka ktorí vchádzal do vchodu pre cestujúcich a ukazoval na letenky čo znamenalo že kúpil aj pre mňa. Snažil som sa utekať ale s obrovským vakom sa to nedalo. A potom…

Ležal som na nejakej veľmi mäkkej posteli. Kde do pekla som. Otvoril oči a ležal som v malej ale útulnej izbe nejakej londýnskej ubytovni. Už som tu ? Asi áno pri skrini stál Boro a vybaľoval sa. „Ako som sa tu dostal ?“ spýtal sa a pozeral do steny „V lietadle si zaspal a potom sme taxíkom došli sem neviem prečo si to nepamätáš ale už si bol hore, a potom si sa zvalil na postel a spal.“ Super, pomyslel som si. Tak som v Londýne. „Čo tu ešte robíme? poďme von.“

Prešli sme asi celí Londýn od Big Benu až po národné múzeum. Akože nechápem prečo sme tu neboli skôr. Išli sme cestou k ubytovni a ukazovali na mapu kde ešte pôjdeme. No keď sme boli 20 metrov pred ubytovňou. Zastavili sme. Pred nami stáli partička mužov s lysými hlavami. A máme problém. Pomaly išli k nám a vyťahovali baseballové pálky. Prešli dokola nás a obkľúčili nás. A ten najvyšší a s oceľovou pálkou povedal :

——————————————————————–

.: Pokračovanie nabudúce :.