.::Borat Blog::.

Zamyslel som sa nad internetom. Je to len nástroj na nadávanie druhým a ukájanie sexuálnych pudov pre neplnoletých anonymných užívateľov.

A je to pravda. V terajšej dobe je život ťažký. A keď si predstavíte nejakého 12-ročného fagana. Príde zo školy sadne si pred počítať a vylieva si zlosť na všetkých normálny užívateľov internetu ktorí sa pokúšajú niečo sa naučiť, napísať si blog alebo sa len zabaviť na online hrách.

Aj mne pred chvíľou na môj osobný blog, po uverejnení článku Ráno došiel komentár ktorí znel presne takto :

“Hej ti homos zaspati. Ti mas teraz rano k*o*t. P*c*s jeden sprosty tak dobru noc”

(Skopíroval som ho presne s chybami ktoré napísal len som do tvrdších nadávok dal *. ale určite viete čo tam má byť.)

Ráno si vstala skôr než ja. Keď som vstal ja, byt už bol prázdny. Usadal naň prach a ja som tam bol tiež ako kus usadnutého prachu. Zvonku cez polootvorené okno, na ktorom boli večer hviezdy, ku mne doliehal ranný ruch z ulice. Nedotýkal sa ma. Nechcelo sa mi ani pohnút, nechcel som narušiť túto prírodnú rovnováhu. Pozrel som na hodinky - 7:10, 7:11. Práve asi prechádzaš parkom a za chvíľu vyjdeš na asfaltový chodník pozdĺž obchodov. Kým ja tu ležím, ty kráčaš. Znie to ako koniec drámy, ale je to vlastne len začiatok, aspoň sa mi tak zdá.

Nakoniec, predsa len vstávam. Na tvojom stolíku leží malý kus papiera s textom. Napokon všetko je tu tvoje, aj stolík na ktorom ležia moje veci. Z diaľky par metrov rozoznávam tvoje písmo, ale ešte ho nejdem čítať. Pomalým pánskym krokom sa prechádzam po byte, tu sa zastavím pri handrovej bábike na gauči, tam pri umytom riade. Otvorím chladničku, ale nie som hladný, asi len so zvedavosti.

Až potom si do rúk beriem malý žltý lístok a čítam: “Dobre ráno, ..”